Život zatiaľ bolí

Boh svojmu ľudu sľúbil mnoho úžasných vecí. A ak patríš Kristovi, tak si jedným z ľudí, pre ktorých sú všetky Božie prísľuby naplnené - máš pokoj s Bohom, si spravodlivý, ospravedlnený a milovaný, si Božím dieťaťom a spoludedičom dokonalého Božieho kráľovstva. Nestalo sa to vďaka žiadnym tvojim zásluhám, je to len a len dar, ktorý je úplne zadarmo.

Ježiš prišiel na túto zem a spravil všetko, čo bolo treba na to, aby ľudia mohli byť zachránení, keď zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Skrze neho sme aj my zvíťazili nad hriechom a smrťou.

Ako kresťania vieme, že je to pravda. No napriek tomu stále žijeme vo svete, ktorý je pokazený vo všetkých možných zmysloch slova, plný utrpenia, ktoré okolo seba vidíme a ktoré nám ubližuje. My osobne sme tiež zlomení v každom smere, vôbec sa necítime spravodliví alebo dokonalí, ani náhodou to nevyzerá tak, že náš boj s hriechom a smrťou je už vybojovaný a rozklad stále vládne všetkému okolo nás aj v nás.

Ako sa v tom celom teda vyznať? Dajú sa tieto dva pohľady na realitu nejakým spôsobom zosúladiť?

Odišiel, aby pre nás pripravil miesto

Učeníci museli čeliť tej istej otázke, keď im Ježiš povedal, že bude musieť odísť. Najviac z  rozhovorov na túto tému je zaznamenaných v Jánovom evanjeliu. Ježiš Petrovi hovorí, že tam, kam ide, ho nasledovať nemôže. Peter úplne pochopiteľne nechce čeliť realite bez Ježišovej prítomnosti a pomoci a preto sa pýta: “Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život za teba položím!” (13:37).

Ježiš Petra aj ostatných učeníkov ubezpečuje, že sa nemusia báť, lebo odchádza do domu svojho Otca preto “aby pre nich pripravil miesto” a potom, keď tak spraví “zase príde a vezme ich k sebe, aby aj oni boli tam, kde je on” (14:3). A navyše, Ježiš ich medzičasom, kým sa vráti nenechá samých. Hovorí im, že prosí otca, aby “vám dal iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy” (14:15).

Ježiš tu učeníkom (a nám) hovorí, že to, ako ho budeme vidieť, sa zmení. Neuvidíme ho už svojími fyzickými očami, až kým sa nevráti späť, no napriek tomu ho budeme stále vidieť a poznať, lebo nás nenechá tápať v tme, no pošle svojho Ducha, aby nám pomáhal vidieť pravdu. Sme stále v Ježišovej blízkosti, hoci sa to tak nezdá.

Pokoj s Bohom, nie so svetom

Ježiš nám ďalej dáva ďalšie sľuby, aby sme vedeli, čo očakávať od života medzi tým, ako z tejto zeme odišiel a ako sa vráti späť.

Ježiš sľubuje pokoj. Dáva “svoj pokoj”, čím hovorí, že jeho pokoj “nie je taký, ako svet dáva” (14:27). Ježiš nesľubuje pokoj, ktorý hľadajú ľudia na tomto svete bežne - slobodu od chorôb alebo strát, koniec vojen a utrpenia, dokonca nesľubuje ani pocit spokojnosti alebo utíšenia či pocit, že všetky tieto utrpenia majú zmysel. Ježiš nesľubuje nič z toho, iba pokoj, ktorý nám môže dať jedine on sám, pokoj medzi Bohom a človekom, pokoj, ktorý vzniká, keď sa človek stane súčasťou Božieho kráľovstva skrze Krista. Tento pokoj už ako kresťania máme od momentu, keď sme sa skrze Ducha stali jedným s Otcom aj Kristom.

32835607_10215672391713312_60268080609099776_n (1).png

Ježiš hovorí, ‘vo mne ste našli pokoj’ a hoci “na svete máte súženie”, môžeme “dúfať, lebo on premohol svet!” (16:33). Hovorí, že budeme trpieť rôzne súženia - skúšky, bolesti, trápenia - úplne rovnako ako hocikto iný na svete. Ježiš nám nikdy nezasľúbil žiadnu výnimku.

Naopak, nielenže Ježiš neprináša pokoj, aký hľadajú ľudia na zemi, často výsledkom jeho pokoja môžu byť vzťahy, ktoré sú horšie a nie lepšie. Totiž porozumenie toho, kde je pokoj možné nájsť a kde ho nenájdete nikdy vytvára obrovskú priepasť medzi Ježišovými nasledovníkmi a všetkými ostatnými ľuďmi. Ježiš to opisuje takto: “keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.” (15:19). Ľudia totiž neradi počúvajú, že tam, kde svoj pokoj hľadajú, ho jednoducho nenájdu.

Radosť príde neskôr

Ježiš svojím učeníkom - aj nám - pripomína, že obe strany tejto reality sú zasľúbené. Pokoj aj súženie. Pokoj aj prenasledovanie. Ale toto v nás nemá vyvolávať pochybnosti o tom, či to, čo Ježiš dosiahol na kríži je definitívne isté. Práve naopak, veci, ktoré zažívame sú presne tie veci, ktoré Ježiš povedal, že zažívať budeme. Teraz v tomto živote na tomto svete, trpíme, no máme pokoj s Bohom skrze Krista, ktorý sa pre nás vráti: a preto môžeme hľadieť vpred na deň, kedy toto obdobie pokoja s nepokojom skončí.

Ježiš chce nasmerovať pohľad svojich učeníkov presne na tento deň - deň, keď ho znovu uvidia, keď skončí všetka bolesť, deň, keď “sa ich srdce budú radovať a túto bolesť im už nikto nevezme.” V ten deň sa “ho už nebudeme na nič pýtať”, lebo “naša radosť bude úplná” (16:22-24).

Ale kým tento deň príde, Ježiš sa nemodlí, aby boli kresťania “vzatí zo sveta” plného bolesti a prenasledovania: rovnako ako Ježiš, aj oni boli poslaní do tohto sveta, hoci už doň nepatria. Ježiš prosí Otca o to, “aby ich ochránil pred zlým”. A čo nás teda ochráni od toho zlého, čo bude našou zárukou, že sa domov k nášmu Bohu Otcovi dostaneme? Bude ním pravda vo forme Ducha, ktorého nám Otec pošle, aby “vás naučil všetko a pripomenul vám všetko, čo som vám hovoril” (14:26).

Cesta domov

Ako kresťania, nebudeme mať slobodu od ťažkostí tohto sveta - ani od pohŕdania a nenávisti od ľudí, ktorí hľadajú pokoj tu na tomto svete. Nebudeme mať slobodu od pocitu bolesti, ktorú tento život prináša. Hoci máme pokoj s Otcom a sme spojení s Ježišom skrze Ducha, naša každodenná realita na tomto svete nikdy nemala byť jednoduchšia alebo výrazne fyzicky lepšia. Smútok, bolesť a trápenie budú nadobro vyriešené až keď prídeme na miesto, ktoré pre nás Ježiš pripravuje. Utrpenie nie je dôkazom, že Ježiš ešte nezvíťazil. Utrpenie nám ukazuje, že ešte nie sme doma.